Kto by nechcel mať krásne a originálne fotky zo svadby? Pri pohľade na takéto fotky sme často fascinovaný prostredím, atmosférou, či vizuálnym spracovaním. Rozmýšlali ste však, ako takéto fotografie vznikajú? Asi netreba zdôrazňovať, že za každou krásnou fotografiou je skrytý príbeh a často aj neľahký poces jej vzniku. V tomto mini-seriály by sme vám chceli predstaviť príbeh vzniku výnimočných fotografií.

Je to tak trochu nahliadnutie aj do našej fotografickej kuchyne, tak dúfame, že vás neodradí častokrát zložitá receptúra 🙂

Na hrebeni (Martin Šveda)

Už na svadobnom stretnutí s Jankou a Marošom mi bolo jasné, že sa stretávam s netypickým párom, ktorý sa nebude báť menej tradičného fotenia. A keďže majú blízky vzťah k horám a osobitne k Veľkej Fatre, o mieste na fotenie bolo rozhodnuté. Deň pred svadbou sme sa po zdĺhavej a kľukatej ceste vyšplhali až na hrebeň Veľkej Fatry do výšky 1500 metrov. Fúkal pomerne prudký vietor a keď slnko zakryl mrak, tak bolo aj celkom zima. Hneď po vystúpení na hrebeň som si všmol malý výbežok, za ktorým sa rozprestierala panoráma okolitých vrchov. Slnko však bolo ešte vysoko, takže na spravné svetlo sme si museli počkať ďalšie dve hodiny. Keď však nastal ten ideálny čas, tak obloha sa pokryla temnými mrakmi. Spravil som niekoľko fotiek, medzi inými aj nasledovnú:

 Nebolo to však to pravé orechové, ale keďže bolo už poriadna zima, rozhodli sme sa pre zostup z hrebeňa. Zrazu sa však malý výbežok osvetlil lúčom slnka, ktoré preniklo pomedzi mraky. Janku a Maroša som poprosil, aby sa rýchlo rozbehli späť a mohli sme zopakovať fotenie. Výsledkom je fotografia s dramatickým nábojom, ktorá vystihuje krásu a divokosť horského prostredia a tvorí tak dokonalé pozadie pre tento “outdoorový” pár. Krátko na to slnko zapadlo a tak bol tento záblesk slnka naozaj jedinečný. Bol v tom aj kúsok štastia, ale to si Janka a Maroš zaslúžili dlhou cestou na hrebeň a trpezlivosťou v chladnom počasí.